Pneumokoky s baktrie, ktor mu vyvolva nebezpen a ivot ohrozujce ochorenia. Tieto organizmy osduj oblas nosohltanu mnohch ud (poda veku a 60%) bez toho, aby bezprostredne spsobili ochorenie. Z tchto nositeov sa pneumokoky prenáaj kvapkovou infekciou ako napr. kaom alebo kchnutm a mu spsobi rzne ochorenia.

Pneumokoky patria k najastejím bakteriálnym pôvodcom závaných ochorení ako je:

Prieskumy vykonvan USA v rokoch 1986 a 1995 ukzali, e ron incidencia akch invazvnych pneumokokovch ochoren (IPD - invasive pneumococcal disease) sa pohybuje medzi 10 a 30 prpadmi na 100.000 obyvateov, priom najvyie riziko nkazy je u malch det do 2 rokov (135 a 162 prpadov na 100.000 osb).

Pneumokoky s taktie najastejou prinou bakterilnej meningitdy v USA. Ron incidencia u det do 2 rokov predstavuje pribline 7 prpadov na 100.000 obyvateov. Pneumokokov meningitda je v detskom veku sprevdzan mrtnosou na rovni 8%.

Infekn ochorenia mu vies k rozvoju zpalu mozgovch bln (meningitda). Medzi typickch pvodcov patria napr. pneumokoky, meningokoky alebo vrus ospok. Obzvlṻ ohrozen s mal deti a mladistv; vek as vetkch bakterilnych zpalov mozgovch bln je spsobench pneumokokmi.

Meningitda zana vysokou horkou a zhorujcou sa neznesitenou bolesou hlavy, silnm nekudom, astou dezorientciou, maltnosou, zvracanm, bezvedomm, kovmi zchvatmi. Kojenci a mal deti s spav, apatick, obvykle nechc prijma tekutiny a zdaj sa by "zle naladen".

Tto obvan infekcia obvykle prebieha dramaticky a v priebehu niekokch hodn me ohrozi ivot. Asi 10% pacientov zomiera, tvrtina m celoivotn nsledky, ako je nedoslchavos, hluchota alebo pokodenie mozgu.

Mikroorganizmy sa dostvaj prienikom cez kou alebo sliznin bariru do krvi, odkia mu napda najrznejie orgny. Pokia sa pvodca alej roziruje (baktermia) z jasne definovanho miesta infekcie (i u priebene alebo periodicky), hovorme o otrave krvi (sepsa).

Zven riziko existuje u malch det a starch ud v dsledku oslabenia imunitnho systmu. To uahuje rozvoj baktermie naprklad pri pneumokokovej infekcii. U det s pneumokoky zodpovedn za 85% prpadov baktermie.

Typickm prznakom otravy krvi je vysok horka zchvatovitho charakteru, pocit akho ochorenia, nechutenstvo, rchle chradnutie, zrchlen pulz a dchanie a asto nzky krvn tlak.

Pod pojmom zpal pc (pneumnia) sa rozumie zpal pcneho tkaniva. Zpal pc me by vyvolan baktriami, vrusmi, hubami alebo vdchnutmi chemikliami i cudzmi telesami. Postihnut s predovetkm kojenci, mal deti, star udia a osoby s oslabenm imunitnm systmom. U det do 5 rokov s pneumokoky zodpovedn dokonca za dve tretiny bakterilnych zpalov pc.

Ochorenie zana obvykle triakou, vysokou teplotou (nad 39C ), vlhkm kaom, zhorenm a bolestivm dchanm, vraznm pocitom choroby, modrastm zafarbenm pier a nechtov. Atypick pneumnia sa spoiatku prejavuje chrpkovmi prznakmi, pocitom choroby, bolesou hlavy a konatn, mierne zvenou teplotou, bolesou v krku, ndchou a suchm kaom.

U akch prpadov sa vyvolvajci inite rozri krvou (otrava krvi) alebo napda in orgny.

Aktny zpal strednho ucha (Otitis Media) je zpal sliznice v strednom uchu, spsoben baktriami alebo vrusmi a vyskytuje sa predovetkm u det a mladistvch. Otitis media je jednm z najastejch infeknch ochoren u det. Ohrozen s predovetkm deti vo veku od 3 mesiacov do 3 rokov. Asi 40% vetkch bakterilnych zpalov strednho ucha je spsobench pneumokokmi.

Ochorenie zana zvyajne nhle ako pichav jedno- alebo obojstrann boles ucha, pocit klopania v uchu, horka, celkov pocit choroby, strata sluchu, boles hlavy. Kojenci s nekudn, plaliv, zle saj a asto si siahaj na ucho (nutkav dotyky); pri perforcii unho bubienka djde k uvoneniu hnisu, popr. vtoku z ucha a k nhlemu zmierneniu bolest v uchu.

Nelieen zpaly strednho ucha s sprevdzan zvanmi komplikciami. Bez sprvnej terapie hroz rozrenie infekcie na mozgov blany alebo mozog. Opakovan zpaly strednho ucha mu vies k zhoreniu sluchu.

Pred zavedenm okovania proti pneumokokovej infekcii v USA v roku 2000 bolo rone uskutonench 24,5 milina lekrskych oetren kvli aktnemu zpalu strednho ucha a vykonanch 524.000 prerezan (inczi) unho bubienka so zavedenm trubiky.